Keď sa prechádzate okolo slanísk v dedine, z diaľky vás ničím neupútajú. Poviete si – obyčajná lúka. My už vieme, že žijeme vo výnimočnej obci vďaka mokradiam. Ako to urobiť, aby sa o tom dozvedeli naši spolužiaci i dospelí? Vymysleli sme príbeh, doplnili ho fotografiami, aj z nášho archívu. A tu je výsledok.

Ako viete, ako nie, Hôrka a Ondrejko putovali pár rokov po svete. Videli mnohé krajiny, spoznali veľa ľudí. No jedného dňa sa vrátili do svoje rodnej dediny.  Možno poznáte príslovie: Všade dobre, doma najlepšie.

Majú radi jedno čarovné miesto. Postavia sa smerom na sever, uvidia Vysoké Tatry. Otočia sa doľava a zbadajú Kráľovu hoľu v Nízkych Tatrách a pozrú sa na juh a pozerajú na Slovenský raj.

Sú to Primovské skaly. Žije tu víla Primka. Má rada svoje skaly. Radosť jej robia rastliny, ktoré kvitnú od skorej jari do neskorej jesene. Chráni ich pre krásu a ojedinelosť. Najmä poniklec otvorený a cesnak tuhý.

Primka má aj sestru - Močarinku Inku. Jej svet sú zas pramene, minerálna voda, dážď. Občas si zaspieva:

Prší, prší len sa leje,

Inka sa veselo smeje.

Močiar i slanisko

zakvitne naisto.

Prvosienka pomúčená,

mokrá je až po kolená.

Rozkvitnú aj všivce,

Poďte, deti bližšie.

Vstavačovce v máji nájdem,

k potôčiku dolu zájdem.

Močiaru sa pokloním

a bielokvet objavím

Inka vzala Hôrku a Ondrejka na mokrú lúku. Kvietky sa im predstavili:

Volám sa prvosienka pomúčená. Dorastiem do výšky 10 až 20 cm. Listy mám umiestnené dole pri zemi. Na povrchu sú hladké. Moje kvety sú fialovo - modro - ružové. Keď sa poriadne buchnete, určite vám vznikne pekná modrina. Možno si na mňa spomeniete.

Ja som vstavačovec pravý májový. Podľa môjho mena viete presne, kedy kvitnem. Listy mám krásne škvrnité, podlhovasté. Niekedy mám aj 50 kvetov. Sú purpurovo fialové, každý pripomína pyštek.

Som všivec močiarny. Rastiem tu najmä vďaka tomu, že lúku v lete vždy ľudia skosia. Listy pripomínajú pierka. Moje kvety sú ako malé pyšteky zafarbené doružova až červena. Najčastejšie  ma navštevujú čmeliaky.

"Nesmiem zabudnúť na nenápadné prímorské rastlinky," odrazu vraví Močarinka Inka. "Viete, čo má spoločné naša  dedina s morom?" Nečaká na odpoveď a pokračuje:

"Zloženie vody. Aj malé dieťa vie, že morská voda je slaná. U nás, v Hôrke, sú miesta podmáčané vodou. V nej je rozpustené veľké množstvo minerálnych solí. A práve takéto podmienky potrebujú  slanomilné rastlinky, ktorým sa darí najmä na morských pobrežiach."

 Dovoľte, aby sa predstavili:

• Barička prímorská

Som vytrvalá rastlina. Listy mi rastú pri zemi, sú úzke, pekne zelené. Moje kvety sú tiež v odtieňoch zelenej farby.

• Sivuľka prímorská

Som drobná rastlinka. Na stonke mi rastie mnoho listov. Kvety majú ružový, niekedy červenkastý kalich. Na Slovensku som veľmi vzácna, rastiem iba na Spiši.

• Skorocel prímorský

Mám hlboký koreň, listy mi rastú pri zemi, sú úzke, na okraji hladké so špicatým koncom. Kvety tvoria klas. Tiež sú zelenej farby. Keď kvitnem, mám veľa jemného žltého peľu.

Na svete je rastlín mnoho,

Každá žije pre NIEČO

I pre NIEKOHO.